V našej materskej škole sa chodbami roznášala vôňa medu a perníkového korenia. Deti sa s veľkou radosťou pustili do predvianočného pečenia medovníkov, ktoré sa už stalo jednou z našich najobľúbenejších tradícií. Najskôr sme si s malými pekármi pripravili pracovné miesto, posypali ho múkou a pustil sa do vaľkania cesta. Deti si vaľkanie cesta vyskúšali a valčeky nadšene ovládali, niektoré s celou silou, iné veľmi jemne, akoby hladkali snehovú vločku. Spoločne sme sledovali, ako sa naše cesto postupne mení na krásnu, rovnomernú plochu pripravenú na tvorenie. A potom prišla tá najkrajšia chvíľa – vykrajovanie. Zásoba formičiek bola bohatá, a tak sa na stole objavovali hviezdičky, srdiečka, zvončeky, zvieratká aj rôzne vtipné tvary, ktoré deti skúšali s veľkým nadšením. Pri každom dotyku formičky s cestom akoby vznikol malý vianočný zázrak. Neustále sme počúvali radostné výkriky:„Pozri, aký krásny!“ alebo „Ja mám krásneho anjelika!“ Deti spolupracovali, pomáhali si navzájom a jeden druhého povzbudzovali. Náš spoločný stôl sa pomaly plnil plechmi, ktoré boli medovníkovou mozaikou tvarov a radosti. Atmosféra bola pokojná, ale veselá — všade smiech, štebotanie a nadšenie, ktoré k Vianociam jednoducho patrí.
Denne prežívame mnoho pekných chvíľ, ale tieto malé medovníkové okamihy sú tie, na ktoré sa bude spomínať ešte dlho. A keď sa materskou školou rozniesla tá známa sladká aróma, všetkým bolo jasné, že Vianoce už klopú na dvere.